Volanie k nebu
3.
Volanie k nebu, až duša zcvrknutá!
Kde si? Prečo nepomáhaš?! Ako k tebe zavolať?
Smutné ticho, len stromy čudne šumia.
Opantáva ma hustý chlad, ako sedím na záhradnej lavičke a
Nik , nik neodpovedá.
Smutne preberám zrniečka ruženca,
keď sa ma dotkne žiarivý motýľ.
Kvôli nemu si zotieram slzu,
aspoň nádej ostala, hoci možno ju o sekundu
pochovám zaživa.
Ale teraz ju mám!